„Zosilňovač sa skladal z dvoch spojených častí. Zo striedavého
zosilňovača a jednosmerného zosilňovača. Spolu vytvorili presný počítací
zosilňovač so zosilnením sto miliónkrát. Pomocou neho boli následne
navrhnuté základné výpočtové jednotky analógového počítača tzv. Sumátor a
Integrátor,“ vysvetľuje vedúci Múzea počítačov vo Výpočtovom stredisku Centra spoločných činností SAV Martin Šperka.
Po skonštruovaní základných výpočtových jednotiek bol navrhnutý celý
analógový počítač, ktorý bol v roku 1958 spustený do prevádzky v SAV a
pracoval do roku 1970. Slúžil na výpočty parametrov pohyblivých strojov a
na ich modelovanie pri práci. Počítal napríklad kmitanie zalomených
hriadeľov motorov, pružné uloženie inkubátora v sanitke, pružné uloženie
motorov, ale aj mechanické vlastnosti uhlíkových materiálov pre
elektrotechniku. Jeho výhodou bolo, že výpočtová jednotka bola v
počítači zobrazená hodnotou 100V. Pre porovnanie, výpočtová jednotka
počítača francúzskej výroby DJINN, ktorý bol v roku 1957 už ako
používaný zakúpený do SAV, mala hodnotu len 10V, teda nižšiu presnosť.
„Častým problémom československých vedcov v tom čase boli embargá a
devízové prostriedky, ktoré Planderov analógový počítač obišiel vlastnou
konštrukciou. Plander ešte pre 'svoj' počítač navrhol a skonštruoval
nelineárne jednotky, napríklad násobičky, ktoré počítač DJINN nemal. Je
dobré si uvedomiť, že v roku 1956 pracovali v Čechách celé tímy
odborníkov na vývoji počítačov a na Slovensku to bol len jeden vedec, aj
to v tom čase ešte len doktorand na SAV Ivan Plander,“ vyzdvihol prínos konštruktéra zakladateľ Múzea počítačov Štefan Kohút.
Analógový počítač je dnes vystavený v Múzeu počítačov Centra spoločných
činností SAV na Patrónke v Bratislave a je jeho najvzácnejším a
najstarším exponátom.